O daroch duše sa hovorí často a s obľubou. No zdá sa mi, že náš fókus je v tomto ohľade príliš jednostranný a nasmerovaný na tie z nich, ktoré si spájame predovšetkým s komfortom na materiálnej úrovni. Nemali by sme však zabúdať ani na tie menej „ligotavé“, no nemenej dôležité, dary duše, ktoré pre rovnováhu v živote potrebujeme rozvíjať v rovnakej miere.

Je zaujímavé pozorovať selektivitu vnímania (a hodnotenia), ktorú máme v súvislosti s potenciálmi (darmi) duše. A je tiež zaujímavé pozorovať motiváciu, ktorá za touto selektivitou je.

Neviem, či ste sa nad tým už niekedy takto zamýšľali – ak nie, tak vám na to v tomto článku dám podnet 😉.

Ja si už dlhšie všímam, že potenciály duše, ktoré sa z našej strany tešia veľkej pozornosti a obľube, sú tie, od ktorých si sľubujeme predovšetkým komfort na materiálnej úrovni. Dúfame totiž, že ak ich v sebe rozvinieme alebo aktivujeme, tak sa nám podarí vybudovať si život podľa našich predstáv – život, ktorý bude pekný, plný hojnosti (rozumej: všetkého, po čom v našej predstave túžime) a pohodlný. Život týmto spôsobom však budujeme všade okolo seba, mimo seba – vo vonkajšom svete, ktorý nás obklopuje.

Zabúdame pritom na náš VNÚTORNÝ svet, od ktorého však závisí celý náš PREŽITOK, čiže to, v akej kvalite ten náš život zažívame.

Podmienky mimo nás alebo okolo nás sa menia a sú z tohto pohľadu neudržateľné. Všetko, čo vybudujeme okolo seba vo vonkajšom svete – či sú to vzťahy, kariéra, finančná hojnosť – sa pod vplyvom okolností, nad ktorými máme, popravde, iba veľmi málo kontroly (ak vôbec), môže rázom zvrtnúť. Preto by sme sa mali viac zamýšľať aj nad druhou stranou mince a nad otázkou,

či v dostatočnej miere rozvíjame aj také potenciály a dary duše, ktoré nás v dynamickom a sústavne sa meniacom vonkajšom svete zvnútra podržia, keď bude treba…

Pravdou, od ktorej sa odvraciame, je, že budovanie stabilného a odolného VNÚTORNÉHO prostredia si od nás vyžaduje, aby sme pozornosť venovali aj iným potenciálom a darom duše než sú tie, ktoré sú teraz „moderné“ a o ktorých sa všade hovorí (ako napríklad sila – láska – tvorba/manifestácia/hojnosť – múdrosť a ďalšie).

Na tom, že venujeme veľa pozornosti týmto potenciálom, nie je samozrejme nič zlé. Trochu divnú príchuť to nadobúda až vtedy, keď si uvedomíme, ako ich chceme používať alebo ako ich obvykle používame. A na čo. Čo z nich chceme „tvoriť“. Akým spôsobom ich chceme zapriahnuť do našich životov.

Aj sila, aj láska, aj tvorba a aj všetky ďalšie potenciály sa dajú v zásade používať dvojako.

Vieme ich využiť na budovanie vonkajšieho sveta, ktorý nás obklopuje – čiže kulís, v ktorých sa pohybujeme, alebo na budovanie vnútorného sveta, ktorým SME.

Silu možno takto použiť na presadenie sa vo svete, na dosiahnutie cieľov alebo toho, po čom túžime a čo by sme radi zaradili do našej zbierky, ktorou je náš život. Silou možno vytvoriť pohyb vo vonkajšom svete a nasmerovať k sebe zdroje, ktoré chceme, aby prúdili k nám (je jedno, či ide o ľudí, veci, peniaze, pozornosť druhých, …).

Silou, ak ju ako potenciál nasmerujeme do vnútra, môžeme tiež docieliť opak. Môžeme ňou pohyb zastaviť alebo aspoň pribrzdiť – tu myslím pohyb v nás. Stres je príkladom takéhoto pohybu v nás (je to chvenie, nepokoj, nervozita = neželaný pohyb v nás). Ak potrebujeme lepšie odolávať stresu alebo niečomu, čo sa na nás valí ako podnet z vonkajšieho sveta, tak silu potrebujeme používať ináč a vnútorne. Takto nasmerovanú silu potom voláme odolnosť, neotrasiteľnosť alebo skrátka stabilita.

Takto dvojako možno používať aj všetky ostatné, už menované, potenciály.

Láskou možno budovať vzťahy s druhými ľuďmi, ktorí sa takto stanú súčasťou nášho vonkajšieho sveta alebo na jej základoch možno rozvíjať vnútorný stav bytia. Z lásky sa môže takýmto spôsobom stať náš, nazvime to, základný postoj voči všetkému, čo zažívame.

Tvorbu/manifestáciu, ktorou je svet momentálne až chorobne posadnutý (ale to by bolo na samostatný článok), možno použiť na budovanie sveta/života okolo seba alebo v sebe.

Vďaka múdrosti môžeme byť obratnejší a obozretnejší pri pohybe životom, čiže vo vonkajšom svete, alebo na jej základoch postavíme pokoj ako naše štandardné vnútorné rozpoloženie, ktoré si vieme udržať nezávisle od diania tam vonku.

Bohužiaľ, ťažisko dnešnej doby je na tom „vonkajšom“, na tom, čo je mimo nás.

Naše potenciály zapájame väčšinou spôsobom, ktorého efekt vidíme viac okolo seba než v sebe. Čo tiež znamená to, že naše potenciály a dary duše využívame iba veľmi obmedzene.

Viac než KTO SME, nás zaujíma to, ČO MÁME/NEMÁME. Viac než ten vnútorný svet nás zaujíma ten vonkajší… Viac než, nazvime to, pocitový komfort (naše vnútorné rozpoloženie s ktorým kráčame životom) nás zaujíma ten materiálny… čo je asi OK, lebo keď už v dôsledku nedostatkov v našom vnútri domov prichádzame rozbabraný z úplne všetkého, čo sa v ten deň udialo, tak si aspoň oddýchneme na peknom gauči… (trochu irónie).

V súvislosti s našimi potenciálmi nás okrem toho často straší ešte aj iný problém (ako viem z bohatej skúsenosti práce s ľuďmi).

Dary duše sa nám často nedarí aktivovať v takej miere, aká je potrebná na to, aby bolo možné vidieť ich efekt na náš život – a to ani vo vnútri, ani tam vonku.

Možno aj vy poznáte veľa ľudí, od ktorých ste počuli vety typu:

„Ja viem, že mám v sebe obrovskú silu, no neviem ju zo seba vydolovať… už 20 rokov…“

„Ja viem, že som tvorca, a preto kvantujem, vizualizujem, manifestujem, mám nástenku vízií… a nič.“

„Neviem sa spojiť s mojou vnútornou múdrosťou. Všetci mi hovoria, že ju v sebe mám, no minule, keď som počúvol intuíciu, tak som nabúral auto.“

Dôvod prečo sa nám naše potenciály nedarí pretaviť do praxe, je jednoduchý.

Každý jeden jagavý a medzi ľuďmi populárny dar duše má svojich „tichších“ súrodencov, ktorí jednak plnia funkciu „pomocných potenciálov“ a zároveň ale tiež dozerajú na rovnováhu!

Čo to znamená?

Mnohé z vyššie uvedených darov duše (sila – láska – múdrosť – tvorba/hojnosť) sa prakticky nedajú rozvinúť, keď sa ich snažíme rozvíjať cielene a samostatne (t. j. vytrhnuté z kontextu). To znamená, keď pri tom opomíname ich pomocného „súrodenca“ (alebo aj viacerých). Schválne v tejto súvislosti nehovorím o protikladoch, pretože funkcia „súrodenca“ je vždy komplementárna.

Je za tým mechanizmus, ktorý dozerá na to, aby potenciály boli využívané v čo najširšom spektre ich (možnej) pôsobnosti a v rovnováhe. Aby (napríklad) sila nebola smerovaná iba do interakcií s vonkajším svetom, ale aby bola smerovaná aj do vnútra a používaná na posilnenie vnútorného prostredia človeka, čiže jeho mikrokozmu. A pre tento účel do hry vstupujú ďalšie potenciály, ktoré na to dozerajú a ktoré to regulujú – tie menej pestré a (asi preto aj) menej populárne dary duše…

Čo sú teda tie tiché dary duše, na ktoré nesmieme zabúdať,

ak chceme, aby sa našim potenciálom mohlo naozaj dariť a aby sme o nich o ďalších 10-20 rokov ešte stále nerozprávali ako o teoretických možnostiach, ale mohli ich žiť a zažívať?

Spomeniem ich zopár:

Jasnosť

Jasnosť je potenciál (dar duše), ktorý vo veľkej miere vplýva na kvalitu nášho vnímania. Čiže na to, čo vidíme alebo nevidíme, čo vnímame alebo nevnímame.

Bez jasnosti nemôžeme chcieť silu (lebo udierať do tmy má svoje úskalia ;)). Bez jasnosti neprichádza ani múdrosť. Bez jasnosti sa z lásky stáva lacná telenovela. A z tvorby časovaná bomba.

Bez jasnosti v živote človeka nefunguje celá rada ďalších vecí – rozhodovanie, rozlišovanie, zacielenie svojich zdrojov času a energie, …

Navigácia

To je potenciál, ktorý vplýva na spôsob, akým sa pohybujeme životom (a na to, či sa vôbec pohybujeme ;)). Dokážeme sa navigovať k možnostiam, ktoré nám život núka na to, aby sme ich naplnili našou skúsenosťou a načerpali tak to, čo pre našu spokojnosť potrebujeme? A dokážeme sa navigovať v sebe samom (t. j. rozumieť si – svojim pocitom, potrebám)? O tom rozhoduje miera, v akej máme rozvinutý potenciál navigácie.

Navigácia ide ruka v ruke s jasnosťou a vo veľkej miere rozhoduje tiež o výsledkoch, ktoré sa nám podarí s našimi ostatnými potenciálmi (ako napríklad vyššie menovanými potenciálmi sily, lásky, múdrosti, tvorby) v našom živote docieliť.

Čo sa stane, keď použijem silu na nesprávnom mieste? A čo sa stane, keď na nesprávnom mieste začnem niečo tvoriť? Aké výsledky môžem očakávať? To už nechám na vašu fantáziu. Funkčná navigácia sa ale každému určite zíde.

Súlad

Súlad je dar duše, ktorý nám dáva možnosť zladiť sa s princípmi života a fungovať spôsobom, v ktorom nemáme pocit, že sa sústavne s niekým/niečím pretláčame alebo že ideme hlavou proti stene. Dáva nám možnosť plynúť zarovno s prúdom života, keď ho, samozrejme, v sebe kultivujeme a rozvíjame.

Súlad dozerá na rovnováhu a dáva nám možnosť naše ostatné dary duše používať spôsobom, za ktorý nemusíme žať nepríjemné (a zároveň ale pedagogicky hodnotné) dôsledky.

Samozrejme, sú medzi nami aj dobrodruhovia, ktorí prišli testovať, aké to je padnúť poriadne na hubu za použitie darov duše (napríklad sily alebo manifestácie) proti princípom života. Ale nie každý má/chce mať takúto agendu, a preto by bolo vhodné zaujímať sa aj o tento potenciál duše a rozvíjať ho – čiže usilovať sa o zladenie s princípmi života vo svojom bytí a konaní.

Prijatie

Bez tohto potenciálu funguje každý iný potenciál maximálne iba v polovičnej miere. A niektoré dokonca bez prijatia nefungujú vôbec – ako napríklad hojnosť alebo tvorba (myslím takú tvorbu, z ktorej nemáme nočné mory). Hojnosť sa napríklad netvorí… hojnosť sa prijíma. Ja som ju vyššie dala do kategórie spolu s tvorbou, ale iba kvôli tomu, že väčšina „Staň sa tvorcom svojho života“ – kurzov, mainstreamových múdrostí a iných ponúk zameraných na manifestáciu a „život podľa mojich predstáv“ sugeruje, že hojnosť vytvárame. Hojnosť ale JE. Už teraz. Nie zajtra, nie o mesiac, nie až keď sa mi podarí toto a tamto… Človek, ktorý ju chce zažívať, preto musí vedieť prijímať. A aby vedel prijímať, tak potrebuje rozvíjať aj tento dar duše – prijatie. Aby mohol začať chápať, čo prijatie znamená a čo to všetko zahŕňa.

Prijatie je potenciál, ktorý má na kvalitu našich životov najväčší dopad zo všetkých doposiaľ menovaných potenciálov. A my ho v dnešnom svete, bohužiaľ, rozvíjame najmenej zo všetkých.

Zmysel

Na počudovanie mnohých, zmysel nie je niečo, čo existuje mimo nás a bez nás. A všetci, ktorí vo vonkajšom svete hľadajú niečo, čo im zmysel dávať bude, hľadajú márne. Zmysel je zručnosť, je to potenciál. Ak tento potenciál rozvíjame, tak získavame schopnosť vdýchnuť veciam zmysel (čo vysvetľuje, prečo je márne HĽADAŤ niečo, čo má zmysel (vzťah, práca, čokoľvek iné), a lámať si hlavu nad tým, či ho konečne nájdeme tu alebo tu alebo inde). Zmysel je naviazaný na nás a našu autentickosť.

Zmysel sa rodí v momente, keď sme my autentickí.

Je to dar, ktorý potrebujeme kultivovať. Nielen preto, aby sme ho v živote cítili, ale aj preto, aby sme ho cítili aj v spojení s ostatnými darmi duše. Nikto totiž ku šťastiu nepotrebuje lásku alebo silu bez ZMYSLU. A nikto tiež nechce tvoriť niečo, čo sa mu neodmení pocitom „Toto malo zmysel“. To, či v živote cítime alebo necítime zmysel je iba odrazom našej schopnosti vedieť tomu, čo robíme (s našimi ostatnými darmi duše) vdýchnuť zmysel skrz našu autentickosť. A o tom zas rozhoduje pozornosť, ktorú tomuto daru duše venujeme alebo nevenujeme.

Pre nás dôležité poznanie je toto:

Naše potenciály, a teda dary duše, fungujú vždy iba vo vzájomnej súhre.

A ak nefungujú, tak je to zo skúsenosti obyčajne preto, lebo sa zabúda práve na tieto tiché dary duše, ktoré všetky, keď si ešte raz pozorne prezriete vyššie uvedený zoznam, človeka posilňujú ZVNÚTRA a dozerajú tak na rovnováhu.

A ja sa v mojej práci špecializujem presne na nich – na jasnosť, navigáciu, prijatie, súlad a ďalšie menej „bombastické“, no pre život človeka nemenej dôležité, potenciály a dary duše.

Áno, sú to takí introverti medzi potenciálmi 😉 Životu ale dodávajú potrebnú hĺbku, v ktorej môžu zas iné potenciály zapustiť zdravé korene a spoločne tak vyrásť do niečoho, čo nám ulahodí a prinesie radosť, s ktorou, ako vieme, sa životom kráča jednoduchšie a krajšie.

Keďže viem, čo zanedbávanie práve týchto potenciálov duše v praxi života znamená (ukázali mi to stovky ľudí na individuálnych konzultáciách, kurzoch a koučingoch), tak som vytvorila online kurz HRA DUŠE, v ktorom si ich môžete prakticky „precvičiť“ a venovať im pozornosť, ktorú si určite zaslúžia. V kurze dostanete priestor pre rozvoj potenciálov jasnosti, navigácie, súladu a prijatia – aby ste mohli na vlastnej koži pocítiť ich obrovský prínos, ktorý by ste od nich možno pôvodne ani nečakali.

Do kurzu HRA DUŠE môžete najskôr nakuknúť a v druhej lekcii, ktorú som v rámci ochutnávky sprístupnila zdarma, sa rovno pohrať s potenciálom JASNOSTI v kontexte toho vášho života.