Pragmatická spiritualita – keď sa stretne duša s každodenným životom

Pragmatická spiritualita je hlavička, po ktorou prezentujem moje aktivity a ktorú som si vymyslela sama za účelom odlíšenia sa od klasickej ezoteriky, ktorú človek očakáva v spojení s témami, ktorým sa venujem. Duša, vedomie, život v súlade s princípmi života – to všetko totiž podozrivo zaváňa praktikami, ktoré s každodenným, obyčajným životom človeka často nemajú nič spoločné.

Už dlhšie som preto cítila potrebu vyslať navonok nejaký signál, ktorý by jednoduchým spôsobom upútal a zároveň zarezonoval s tými ľuďmi, ktorí v mojich aktivitách nájdu to, čo hľadajú – nový rozmer života, do ktorého sa možno ponoriť praktickým, no zároveň nie príliš „uleteným“, spôsobom 😊.

Spiritualita je totiž niečo, čo k nášmu životu neodmysliteľne patrí (a je jedno, či s tým súhlasíme alebo sa o tom ideme z pozície prísnych materialistov vadiť), no nie každá jej forma a podoba zarezonuje s každým.

Je veľmi veľa ľudí, ktorí skrátka nenachádzajú uspokojenie v jej „teatrálnych“ formách (schválne to vyjadrím takto expresívne a dúfam, že sa nikto neurazí), ktoré nám nanucujú rôzne rekvizity, rituály a praktiky, pre ktoré si musíme v našom už aj tak rušnom dni nájsť extra priestor.  A ktoré v mnohých prípadoch musíme skrývať pred našimi najbližšími, aby si o nás nepomysleli, že nám už načisto „preplo“…

Nie s každým rezonujú komplexné systémy rôznych bytostí a duchovných sprievodcov, s ktorými treba pre svoje blaho spolupracovať v dobrej viere, že nám pomáhajú, aj keď si ich nikdy „neohmatáme“.

A nie každý má v sebe rozvinuté potrebné nastavenia na to, aby mu meditácie, vizualizácie a rôzne ďalšie typy práce s energiou sadli a v neposlednom rade aj fungovali, aby si o sebe v dôsledku nie veľmi úspešnej skúsenosti s takýmito praktikami nemusel pomyslieť, že je „beznádejný prípad, ktorému niet pomoci.“

Ja sama som dosť racionálny typ a aj keď mám vzhľadom na oblasť môjho pôsobenia vyskúšané už kadejaké „haluze“ zo súdka ezoteriky, tak musím povedať, že najviac so mnou rezonoval vždy taký prístup k spiritualite, ktorý staval na jednoduchej téze „Všetko je v nás“ a my to môžeme v nás rozvíjať spôsobom, ktorý nám najviac sadne.

Skúsenosťou k tomu neskôr pribudlo aj poznanie, že toto „všetko“ sa k rozvinutiu núka v obyčajnom živote a situáciách, ktoré nám tento na každodennej báze ponúka a ktoré spiritualitou často vôbec nezaváňajú.

Že toto „všetko“ netreba hľadať na špeciálnych miestach alebo v priestore, ktorý potrebujeme najskôr špeciálne vytvoriť tým, že si doma urobíme oltárik z liečivých kameňov alebo že si sadneme na vankúšik a „meditujeme“. Áno, dá sa to aj takto.

Ale nič z toho nepredstavuje esenciálnu ingredienciu pre spiritualitu, bez ktorej by nám tento rozmer života zostal navždy zamknutý.

V tom spočíva aj krása života, ktorý má svoje princípy a mechanizmy nastavené tak, aby sme ich mohli pochopiť a následne sa s nimi zosúladiť aj na úrovni tých našich „obyčajných“, praktických životov.

A takto sa pre moje aktivity zrodilo pomenovanie „pragmatická spiritualita“, v ktorej ľuďom približujem princípy a súvislosti života a nášho fungovania ako človek, na ktoré dokážem (vďaka tomu, ako sa so mnou zahral život) nakuknúť z perspektívy vedomia (duše). A hneď ich spájam s praktickým rozmerom našich životov – s tým, čo ako ľudia zažívame.

Zatiaľ čo klasická ezoterika tvorí svoje vlastné bubliny a alternatívne reality cez techniky, rituály a praktiky, tak ja sa pokúšam o presný opak – netvoriť ďalšie bubliny, ale spájať to, čo už je (a vždy bolo) do jedného funkčného celku. Spájať:

• spiritualitu (jej princípy a zákonitosti) s každodenným životom
• potreby duše (niekto iný by to nazval „plán duše“ alebo „poslanie“) s výzvami, ktoré človek v jeho obyčajnom živote zažíva, keď ho doma vytáčajú deti alebo uvažuje o rozvode alebo o tom, ako na ďalšom pracovnom mítingu ubije šéfa karisblokom… 😊
• poznanie s praxou
• uvedomenie so skúsenosťou

Moja metodika preto nie je postavená na „technikách a praktikách“ (ako napr. meditácia), opakovaním ktorých sa v živote človeka udeje nejaký „zázrak“. Moja metodika nie je postavená ani na jednotných (t. j. pre každého rovnakých) odporúčaniach a návodoch, dodržaním ktorých takýto „zázrak“ v našich životoch vykúzlime.

Moja metodika je postavená na súvislostiach a usmerneniach, ktoré slúžia ako navigácia.

Súvislosti sú skrátka informácie, ktoré človeku doplnia kontext jeho poznania a ktoré mu tým dovolia prehĺbiť svoje pochopenie seba, svojho fungovania ako človek, fungovania života a jeho princípov, v ktorých možno nájsť odpovede na väčšinu našich otázok „Prečo?“ (prečo veci sú, aké sú, prečo sa deje to, čo sa deje, prečo sa mi nedarí urobiť toto, prečo…).

Usmernenia sú zasa špecificky zacielené informácie, podnety, otázky a úlohy, ktoré človeka nasmerujú k odpovediam, ktoré pre seba aktuálne a individuálne potrebuje – v kontexte jeho vlastného života a nastavení (čiže v kontexte jeho individuálneho vývoja). Usmernenia človeka navigujú k odpovediam na otázky „Čo?“ a „Ako?“ (čo potrebujem urobiť, ako to mám urobiť, atď.).

Spôsob, akým pracujem, má samozrejme nejaké menšie variácie podľa toho, či s človekom pracujem v rámci koučingov alebo v rámci online kurzu (ako napr. kurz HRA DUŠE, v ktorom nájdete toto spojenie súvislostí a usmernení vo forme, ktorá vám poslúži pri výzvach, témach a problémoch, s ktorými sa každý z vás osobne vo svojom živote stretáva), v skupine alebo individuálne. No podstata zostáva zachovaná:

Pragmatická spiritualita = súvislosť/informácia, ktorá doplní kontext a rozšíri obzor + usmernenie, ktoré človeka navedie k tomu, čo potrebuje pochopiť, urobiť alebo zažiť v rámci konkrétneho diania v jeho živote.

Za jeden z najväčších prínosov tohto spôsobu práce s človekom považujem to, že takýmto štýlom je možné robiť potrebné korektúry (vzorcov, nastavení) priamo za behu a, najhlavnejšie zo všetkého, v REALITE ŽIVOTA. Čiže s fókusom na tie situácie, v ktorých sa potreba takejto korektúry vynára. Zo skúsenosti totiž viem, že ľudia, ktorí veľa čítajú a študujú, ako zvládnuť tému X alebo Y, ktorá im znepríjemňuje život, majú často ťažkosti spojiť si informáciu s konkrétnou realitou, ktorú zažívajú. A presne tomu sa ja v mojej práci vyhýbam.

Kto si s pragmatickou spiritualitou rozumie?

Vzhľadom na tento môj pragmatický prístup k spiritualite moje aktivity väčšinou priťahujú ľudí, ktorí nehľadajú klasickú ezoteriku a spolu s ňou aj rôzne senzácie a „magické“ zážitky, ktoré veľakrát (keď sa na to pozrieme „sucho“ a bez prikrášlení) ale slúžia iba ako únik z ináč ťaživej (pretože nezvládnutej) reality života.

Väčšina ľudí, ktorých ku mne zavedie život, sú, podobne ako ja, také tie… racionálnejšie typy s nohami pevne v živote. Ľudia rôznych bežných povolaní a vekov, ktorých spája túžba objaviť ďalší, hlbší rozmer života a jeho jednoduchosť, no zároveň pritom neuletieť niekam mimo realitu 😉. Zdravo skeptickí jedinci, ktorí vedia, že predstava toho, ako si „stačí“ nalepiť zopár pekných, farebných obrážtekov na veľkú A3-ku a čakať na to, kým sa z toho stane realita, je síce pekná, no pre skutočnú zmenu v živote treba aktívne priložiť ruku k dielu a popracovať so sebou, svojimi nastaveniami, vzorcami a častokrát aj bludmi a haluzami.

Ja mojich klientov volám „fajnšmekri“ (ako už možno viete aj z tohto článku), pretože sa v nich (v drvivej väčšine prípadov) spája vyberavosť, túžba po podstate vecí bez zbytočných omáčok, akčnosť, samostatnosť, vôľa a odhodlanie ponoriť sa do seba poriadne a hlboko…

…A opäť sa samozrejme vynoriť s novým pochopením seba a života a s novými zručnosťami a rozvinutými potenciálmi, ktoré predstavujú udržateľnú hodnotu.

To je pragmatická spiritualita v praxi. Na vlastnej koži si ju hneď teraz môžete zažiť v rámci ochutnávky z kurzu HRA DUŠE, ktorú nájdete TU.