Pozor na vemená (príbehy, v ktorých si obeť)!

Neraz sa človek pri hľadaní odpovedí na svoje otázky a problémy obráti na „alternatívne“ zdroje vhľadov a riešení. A neraz sa pritom stretne s príbehmi, ktoré majú tajomný ezo-šmrnc, no ktoré človeku nie vždy spravia dobrú službu. Tieto príbehy nás totiž často stavajú do pozície obete, čo si často nevšimneme, pretože našu rozlišovaciu schopnosť zatieňuje radosť z toho, že sa KONEČNE našlo nejaké vysvetlenie pre to, čo nás (možno už dlhšie) trápi.

Hmm, aj keď ti to možno príde trochu zvláštne, tak v tomto článku ti chcem porozprávať príbeh o tom, ako kravské vemená formovali moju prácu s úrovňou vedomia/duše a na čo si dať pozor, ak sa s „vemenami“ (áno, je to metafora!) náhodou raz stretneš aj ty.

Tento článok som pôvodne napísala v rámci môjho pravidelného newslettera, ktorý svojím názvom zaujal natoľko, že som sa ho rozhodla pridať aj na môj blog. To, že „cecky“ vždy fungujú na upútanie pozornosti som vedela, len som netušila, že to platí aj pre tie kravské… 😀 No ale poďme na to.

V rámci prebiehajúcich zmien v mojej práci som nedávno do mojej ponuky (opäť) zaradila aj individuálne sedenia, ktoré sú určené človeku, ktorý:

• Chce poznať konkrétne kroky, ktoré mu pomôžu pohnúť svojím problémom/témou
• Hľadá odpovede, ktoré sú určené presne pre neho v jeho konkrétnej situácii
• Si potrebuje na svoju tému posvietiť z inej perspektívy, než z ktorej na ňu pozeral doposiaľ, no zároveň má možno aj nejaké tie obavy, že dostane uletené „alternatívne“ informácie, ktoré ho viac rozbabrú než prakticky pomôžu

Vzhľadom na pole môjho pôsobenia (práca s úrovňou vedomia/duše) to ani nie je žiadna neopodstatnená obava. Viem to, pretože presne toto sa mi pred rokmi a ešte pred začiatkom mojej terajšej „kariéry“ stalo.

Bolo mi vtedy dosť mizerne (písala som o tom v tomto blogu), no keďže mi nikto z mojich „normálnych“ známych nevedel pomôcť pri riešení mojej gaučovej letargie, tak som sa obrátila na pani so špeciálnymi schopnosťami. Netušila som, čo môžem čakať, ale ani vo sne by mi nenapadlo to, čo sa v konečnom dôsledku udialo.

K mojej téme som dostala informácie z minulého života.

V ňom som vraj bola dojička na družstve, ktorá bola zavraždená… Údajne som bola svedkom nejakého zločinu a ako jednoduchá, ale čestná tetuška som sa rozhodla splniť si svoju občiansku povinnosť a ísť to nahlásiť. V dôsledku čoho som, bohužiaľ, nedopadla veľmi dobre…

No a práve táto „spomienka“ (s pedagogicky hodnotným ponaučením ;)) v mojom aktuálnom živote a v danom čase opäť vyplávala na povrch a ohlásila sa nie veľmi príjemným spôsobom (o tom som písala v už spomenutom inom blogu).

Dobre, priznám sa. Tomu, že som sa kedysi živila miaganím kravských ceckov, som bola ochotná uveriť oveľa viac, než keby sa ma niekto snažil ohúriť tým, že som bola, napríklad, Kleopatra, ale predsa… niečo tam nehralo.

A možno si dokážeš predstaviť, že keď mi vtedy nebolo najlepšie, tak informácia, že stačí po dobu dvoch týždňov dvakrát denne odriekať modlitbu odpustenia môjmu údajnému vrahovi z minulosti, ktorú si nepamätám, mi:

1. nerozjasnila náladu
2. nedala nádej 
3. a ani motiváciu podniknúť pochopiteľné akčné kroky… lebo som sa vlastne ani nedozvedela, aké to, sakra, sú…

Ja som z celého toho sedenia bola preto dosť rozladená. Chýbala mi v tom taká tá zrozumiteľná praktickosť a hlavne jasný SÚVIS so mnou ako človekom, a teda aj mojou zažitou skúsenosťou.

Keď sa potom o pár rokov neskôr „zobudili“ moje schopnosti, tak som si povedala, že presne takto ich ja využívať nebudem, pretože som si bola istá, že by mi pri vypúšťaní takýchto príbehov jedného dňa dozaista len tak, frc, odpadla gamba…

Možno sa teraz smeješ, ale pre mňa to bola fakt nestráviteľná predstava.   

Dnes na to samozrejme spätne hľadím s úsmevom a veľakrát som tento príbeh vytiahla na mojich kurzoch ako milú spomienku na staré, dobré časy, v ktorých som ešte nevedela, kde a čo hľadať.

No zároveň paradoxne (aj) táto skúsenosť vo veľkej miere formovala môj prístup a spôsob práce s úrovňou vedomia, ktorému popri tom, čo som vtedy zažila ja, určite chýbajú… nazvime to… „mysticky pestré a nafičané kudrlinky“, ktoré potom človek môže zdieľať so svojimi od údivu híkajúcimi (prípadne: od smiechu plačúcimi) známymi.

Tento „nedostatok“ ale kompenzujem tým, že mojou prácou z človeka nerobím OBEŤ (minulosti, okolností, druhých ľudí…), ale ukazujem mu možnosti AKCIE, ktorú môže podniknúť smerom k pozitívnej zmene. Aby náhodou nezabudol na to, že má nad svojím životom odhliadnuc od všetkých zdanlivých prekážok moc.

(Hej, hej, aj recitovanie modlitby odpustenia je, čiste technicky, AKCIA, no ide o akciu, ktorá človeka emancipuje a pomôže mu pochopiť, ako daný problém naozaj napraviť a ako sa mu do budúcna vyhnúť? Na to nech si každý urobí svoj vlastný názor…)  

Zatiaľ čo fyzicky existujúce kravské vemená nebezpečné (asi? :)) nie sú, tak príbehy, ktoré ťa postavia do pozície obete alebo ťa v tejto pozícii utvrdia (ak si také niečo už, náhodou, sám/a myslíš), naopak nebezpečné sú.

A pritom je úplne jedno obeťou čoho v týchto príbehoch si – druhých ľudí, udalostí, vyššej moci, tvojho horoskopu, karmy, zlých génov, výchovy, prostredia, minulých životov, bubulákov v dome …

Je to úplne jedno, lebo efekt to má rovnaký – človek nad sebou fňuká, ale ničím zásadným nepohne, lebo moc tak spraviť nedrží on, ale ten „tyran“ v jeho príbehu…

(To je síce jedna veľmi neoriginálna múdrosť, ale keďže sa stále tak veľa ináč aj celkom múdrych ľudí v tej obeti slastne chrochní, tak si ju nezaškodí občas zopakovať…)

Každopádne, ak niečo momentálne riešiš a dokážeš precítiť moju vtedajšiu nespokojnosť s takýmto prístupom k problému, pretože si, rovnako ako ja, presvedčený/á o tom, že žiaden problém neodčaruje ani sám Harry Potter, ak človek popri tom nezoberie život do vlastných rúk a niečo u seba nezmení, tak ťa pozývam na jedno z individuálnych sedení.

S požehnaním celého JRD a nespočetných (a dúfam aj spokojných) vemien, ktoré v minulosti možno ozaj prešli mojimi rukami, ti teraz, v tejto „modernejšej“ podobe, pomôžem dostať sa tvojej téme a jej riešeniu na koreň.

Viem ti na to všetko dať „iný“ pohľad (očami tvojej duše), no prakticky a v súvislostiach tvojho života, ktorého si si vedomý/á… aby sme nemuseli polemizovať o pravdivosti informácií, pretože si ich veľmi rýchlo budeš vedieť spojiť s tým, čo si naozaj zažil/a alebo zažívaš.

No aby si si ale nemyslel/a, že si z tejto skúsenosti a z pani kolegyne, ktorá sa mi ozaj snažila pomôcť, robím totálnu prdel, tak ti na záver poviem ešte toto:

Môj problém sa tým vtedy síce nevyriešil a fakt bolo treba spraviť oveľa  praktickejšie kroky a zmeny v prístupe a celkovo mojom živote, aby sa to nakoniec úspešne rozuzlilo, no tá pani sa v príbehu, ktorý mi sprostredkovala, predsa dotkla témy, ktorá mi je blízka:

Moja agenda je PRAVDA a za tú ma vskutku ani teraz nemá každý vyslovene v láske. Čo na jej podstate ale v zásade nič nemení.

Pravdu aktuálne s mojimi klientami, ktorých na sedeniach už mám, dolujeme v rôznych témach, ktoré si buď donesú/zadefinujú oni sami, pretože ich práve zažívajú/riešia alebo ich vyberie ich vedomie/duša (pretože ľudská myseľ nie je vždy schopná zadefinovať si tie správne priority, ktorým treba venovať pozornosť). Patria k nim aktuálne napríklad témy:

• Strach z budúcnosti a z neho prameniaca paralýza (v konaní, myslení, …)

• Potreba jasnejšej orientácie pri veľkých životných zmenách

• Nutkanie poslušne dodržiavať pravidlá a plniť očakávania, aj keď sú tieto pre človeka veľmi nevýhodné

• Pochopenie a spracovanie si vnútorných konfliktov, ktoré sa objavujú v každodenných maličkostiach ale aj väčších otázkach a rozhodnutiach

• Nečakané „záseky“ v ináč dobre rozbehnutých plánoch a aktivitách

• A ďalšie

Nikomu neposlúžim síce tým, že jeho „bobo“ spoločne zvalíme na niekoho/niečo mimo jeho dosah, ale verím, že to žiaden múdry človek ani nechce, pretože už pochopil, že s vedomím „obete“ sa ďaleko nedostane 🙂

Všetky moje služby ako aj možnosť pridať sa do môjho newsletteru (ak nechceš zmeškať ďalšie blogy, prípadne iné články, ktoré posielam iba v rámci newsletterov), nájdeš TU.

.