Hlava, ktorá nevie poňať jednoduchosť, ťažko porozumie duši

Mnohé individuálne konzultácie, ktoré som s ľuďmi za posledné roky zabsolvovala, odhalili jednu dôležitú „systémovú chybu“ – vo svete mnohých možností zakrpateli naše štruktúry, ktoré dokážu poňať JEDNODUCHOSŤ, ktorou život vo svojej podstate je. Toto predstavuje výzvu, ktorej by sme určite mali venovať pozornosť. Ja som na to zareagovala zrušením individuálnych konzultácií a presedlaním na systematickejšie vzdelávanie v podobe kurzov a koučingov.

Svoju prax som začínala individuálnymi konzultáciami, ktoré teraz v mojej ponuke budete hľadať márne. Presnejšie povedané: v repertoári ich mám, no ponúkam ich výhradne v spojení s kurzami a inými formátmi a iba mojim už pokročilejším klientom a „spolucestujúcim“.

Čo ma viedlo k tomu zrušiť individuálne konzultácie a presedlať na systematickejšiu prácu s človekom v podobe kurzov a niekoľkotýždňových programov?

Dôvodov bolo viacero, no ja sa v tomto článku zameriam iba na jeden z nich, na ktorom vám zároveň predstavím aj jednu zaujímavú „systémovú chybu“, na ktorú som v rámci individuálnych konzultácií za posledné roky narazila.

Ako prebiehajú individuálne konzultácie si asi viete predstaviť, no ak náhodou nie, tak v mojej oblasti práce to zvyklo znamenať nasledovné:

Po stručnom opise problematiky a zadefinovaní si otázok, na ktoré by človek chcel dostať odpovede v kontexte jeho konkrétneho problému alebo témy, som ja na danú situáciu nahliadla z úrovne vedomia/duše a pripravila všetky informácie, ktoré k tomu bolo možné obdržať. Tieto informácie obvykle obsahovali vysvetlenia, súvislosti a usmernenia k ďalším krokom, ktoré by bolo dobré v danej téme vykonať – všetko toto sme si spolu s človekom, ktorý ma vyhľadal, na sedení rad radom prešli, aby tento mohol vo svojej téme podniknúť ďalšie kroky vedúce k rozuzleniu alebo odstráneniu jeho problému.

Informácie z úrovne vedomia/duše boli vždy veľmi výdatné, zamerané na hlbšie jadro problematiky a u mňa dokonca v drvivej väčšine prípadov aj bez (často úplne zbytočného) ezoterického balastu a (toxického) prevaľovania zodpovednosti niekam mimo – na rodovú karmu, minulé životy, druhých živých aj neživých… To nie je môj štýl, ale to už možno viete z tohto článku.

Výzva, ktorá sa v komunikácii s človekom často objavovala (a už sa teda dostávame aj k spomínanej systémovej chybe), bola tá, že aj keď informácie z úrovne duše boli jasné (v reči človeka a po slovensky) a praktické, tak sa objavovali isté ťažkosti vo vysporiadaní sa s ich jednoduchosťou.

Nedialo sa tak zakaždým, no dialo sa to dostatočne často na to, aby to upútalo moju pozornosť.

Toto sa v praxi obyčajne prejavovalo dvoma spôsobmi:

  1. Človeku sa zdalo, že informácie/odpovede z úrovne duše problém „bagatelizujú“ tým, že pozornosť odvádzajú k inej téme než je tá, s ktorou za mnou prišiel
  2. Informácie/odpovede z úrovne duše sa človeku zdali príliš jednoduché na to, aby mohli vyriešiť jeho komplexný problém, s ktorým sa trápi už dlho (veľakrát roky)

(Prvý bod vo väčšom detaile vysvetľujem v ochutnávke z kurzu HRA DUŠE. Ak ste ochutnávku videli, tak už viete, že priepasť medzi skutočnou podstatou problému a človekom vnímanou podstatou problému je dôsledkom pokrivenej optiky nahliadania, ktorú možno v troch jednoduchých krokoch narovnať. Vtedy sa často ukáže, že podstata problému spočíva v niečom inom, než človek pôvodne predpokladal. V ochutnávke zdarma si to dokonca môžete aj prakticky vyskúšať na vašej vlastnej téme, výzve alebo probléme, v ktorom sa chcete lepšie zorientovať. Preto sa tým na tomto mieste nebudem bližšie zaoberať.)

Druhý bod je nemenej zaujímavý, a preto si na neho bližšie posvieťme.

Týka sa jednoduchosti, a teda aj témy tohto článku.

Každý človek, ktorý sa niečím dostatočne dlho zaoberá, príde skôr či neskôr na to, že všetko je vo svojej najhlbšej podstate relatívne jednoduché – tak jednoduché, aby sme to vedeli obsiahnuť naším limitovaným chápaním ;).

Ako ľudia sa ale nechávame opantávať (zdanlivou) komplexnosťou všetkého v nás a okolo nás, ktorá však existuje iba na povrchu a iba dočasne. A ktorá je tu na to, aby sme ju prekukli, a nie na to, aby sme ju ďalej rozprplávali a rozvetvovali.

Preto sa človeku veľmi ľahko môže ZDAŤ, že jeho problém, v ktorom už vyskúšal všetko možné aj nemožné, je príliš komplexný na to, aby mu ho pomohla vyriešiť rada od duše, ktorá (v mojej zažitej praxi) veľmi precízne cieli na niekoľko vo svojej podstate jednoduchých zmien, ktoré človek potrebuje vo svojom fungovaní vykonať. Tých zmien (alebo krokov), ktoré je potrebné vykonať na vyriešenie aj toho zdanlivo najkomplexnejšieho problému, nikdy nie je veľa – zo skúsenosti sa vždy sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky (a veľakrát niekoľko prstov aj zvýši).

Ľudia ale radi veci komplikujú. Je to moderné a kopíruje to fenomén fragmentácie, ktorý prebieha v našom stvorení, v našom svete.

Je to až nehorázne, na koľko jednotlivých častí je ten náš svet rozbitý. Dôsledkom tejto fragmentácie je (okrem iného) aj to, že nám jednoduchosť príde, bohužiaľ, už akási cudzia.

Tak cudzia, ako keby sa zrazu u vás v obývačke zjavili mimozemšťania a povedali vám, že prišli iba z jedného jediného dôvodu: chcú na vlastné oči vidieť Kozmodisk, ktorý už dobrých 10 rokov máte odložený v skrini…

Neverili by ste im ani slovo. Lebo vo vašej hlave je nepredstaviteľné, aby sa niekto vydal na tak dlhú cestu naprieč vesmírom iba preto, aby videl Kozmodisk, ktorý považuje za famózny vynález ľudskej rasy a chce si ho vyskúšať na svojom rôslovitom, mimozemskom chrbte :). Jeho motivácia predsa nemôže byť taká prostá! Musí za tým byť niečo viac!

Berte to, samozrejme, iba ako hravú metaforu, no nejako takto to máme s JEDNODUCHOSŤOU!

Medzičasom nám príde zvláštna, nedôverujeme jej, príde nám veľakrát dokonca absurdná a vo väčšine prípadov sa s ňou nevieme vysporiadať, nevieme ju zintegrovať do našich životov, nevieme ju prijať…

A ani sa tomu nemôžeme diviť.

Svet je rozmrvený na milión kúskov a milión možností. Stačí sa okolo seba rozhliadnuť:

  • Rozmýšľate, čo idete študovať – na výber je veľa možností (a dnes už aj takých, ktoré nám prídu tak trochu „pseudo“)
  • Do ruky vezmete katalóg esenciálnych olejov a zisťujete, že si ich na JEDEN váš neduh potrebujete kúpiť 7
  • Chcete vyriešiť nejaký váš problém – povedzme, napríklad, že sa chcete zbaviť nejakého vášho „nevhodného“ správania, lebo ste si uvedomili, že tým znepríjemňujete život sebe a ľuďom, na ktorých vám záleží, a vybrať si môžete z nekonečnej rady možností, ako na to…

Od mojkania sa s vnútorným dieťaťom a dohovárania mu, že tatko alkoholik, s ktorým si problém spájate, vtedy dáááávno neútočil na vás, keď nadrúlaný rozbil nábytok v obývačke, ale len mal svoje vlastné „nezvládnuté problémy“…

Cez zisťovanie, že ste v minulom živote boli, napríklad, nadmerne korektná dojička na družstve a že vás zavraždili, lebo ste boli svedkom zločinu. A že to teraz potrebujete odmodliť, odpustiť a váš problém zmizne. (To som sa veľa rokov dozadu o sebe v rámci jediného experimentu s minulými životmi od jednej pani dozvedela ja ;))

Cez psychológov, NLP-ákov, hypnoterapeutov, liečivé vlnenie sa v rytme šamanských bubnov, terapeutické chľastanie a zatláčanie problému do Mariánskej priekopy vášho podvedomia…

Môžete sa tiež obkladať kamienkami, vzývať anjelov, vydymovať bielou šalviou, absolvovať rodinné konštelácie, ísť na púť, kde konečne budete od únavy chvíľu držať hubu a niečo zásadné vám tak docvakne…

Možností je neúrekom.

Na jednej strane: paráda, že to všetko existuje! Toľko rôznych kolotočov, na ktorých sa dá povoziť!

Na druhej strane: akosi sa v tom všetkom stratila jednoduchosť…

Pomaly a nebadane tým zakrpateli aj naše štruktúry, ktoré ju dokážu poňať.

Zdá sa, že si k nej opäť musíme nájsť cestu v labyrinte šialeného domu, ktorý zvykneme volať… „naša myseľ“. A vzhľadom na kvantá odbočiek a možností, ktoré sa nám pritom núkajú, si cesta k jednoduchosti zo skúsenosti vyžaduje trochu obsiahlejší zásah do systému než je možné podniknúť na jednej hodinovej konzultácii.

Keď hlava nedokáže poňať jednoduchosť, tak len ťažko porozumie duši, ktorá svoje potreby pozná jasne a nemusí preto žonglovať s nespočetnými alternatívami a zadnými vrátkami. 

V dôsledku našich (zdanlivou) komplexnosťou zahltených hláv v praxi života pokulháva aj implementácia takejto navigácie od duše. Pretože si na komplexnosť nastavená hlava vždy vymyslí ešte ďalší dôvod a ešte ďalšiu výhovorku, prečo to v skutočnosti nemôže byť jednoduché.

To samozrejme neplatí iba v kontexte informácií od duše, ktoré človek môže dostať napríklad na individuálnej konzultácií s niekým, kto takúto službu ponúka. Platí to v kontexte celého nášho života a informácií od duše, ktoré dostávame priebežne!

Kvantá konzultácií, ktoré mám za posledných pár rokov za sebou, mi ukázali, že toto je problematika, ktorej sa treba chopiť. Z mojej praktickej skúsenosti práce s ľuďmi vyplynula táto potreba systematickejšieho vzdelávania veľmi jasne, a preto som „presedlala“ na kurzy, koučingy a programy s dĺžkou trvania v týždňoch a mesiacoch.

Benefit tejto zmeny môjho zamerania nebude jasný nikomu, kto hľadá rýchle uspokojenie svojej zvedavosti v podobe informácie z úrovne duše 😉 Ale bude jasný každému „fajnšmekrovi“, ktorý chce do svojho života vniesť udržateľnú hodnotu v podobe hlbšieho porozumenia princípov a súvislostí, ktoré nás na našej ceste životom sprevádzajú, a zručností, ktoré na takomto solídnom základe môžeme konečne rozvinúť.

A preto si moje individuálne konzultácie a tým aj moju špecialitu v nahliadaní, o ktorej som písala v tomto článku, nechávam pre takýchto „fajnšmekrov“ ako doplnok alebo čerešničku na torte. (O týchto záhadných fajnšmekroch – a teda aj mojej klientele – sa dozviete v článku „Pragmatická spiritualita„.)

Veronika Madudová
Baví ma prepájať poznanie z úrovne vedomia (duše) s praktickým životom človeka a sprístupňovať ho druhým vo forme kurzov, koučingov, workshopov a občas aj článkov. www.ocamiduse.sk

NEZMEŠKAJ v októbri 2021